Čo potrebujete vedieť

Zelené strechy história a význam

 

zelená strecha - skladba

Kolískou ozelenených striech bola s najväčšou pravdepodobnosťou oblasť stredného východu. A to hlavne staroveká Mezopotámia, Asýria a Babylon. Pri vykopávkach v týchto  oblastiach boli objavené reliéfy z prelomu 8. a 7. storočia pred n. l.,   na týchto reliéfoch sú vyobrazené niekoľkoposchodové terasy so zeleňou a s vlastným zavlažovacím systémom. Jedná sa o jeden zo siedmych divov sveta -  visuté záhrady kráľovnej Semiramis. Boli založené  na klenbách palácov v Babylone. V starom Ríme sa stala strešná záhrada nevyhnutnou súčasťou väčšiny patricijských domov a palácov. V období 11. storočia sa objavujú stavby tohto typu v Taliansku (rok 1400 Medicejský palác)  a Francúzsku ( 1487 zámok Fridricha III.)  V Nemecku  sa začali zelené strechy budovať  od polovice 19. storočia na  viacpodlažných domových blokoch. Niekoľko takýchto striech sa dodnes zachovalo v Berlíne. V Česku sa zachovali vegetačné strechy  z počiatku 20. Stor.  na zámku Konopiště alebo na koniarni zámku v Lipníku nad Bečvou. Strecha koniarne pochádza z  roku 1911 a má rozlohu približne 600m2.

Čítaj tiež : Zelená živá fasáda Londýnskeho Hotela Mint

Visuté záhrady kráľovnej Semiramis

 

Najstaršia strešná záhrada v Českej republike v Lipníku nad Bečvou

Vplyvom koncentrácie budov a dopravy je život v našich mestách nezdravý.  Doprava,  vykurovacie zariadenia a klimatizačné jednotky spotrebúvajú množstvo kyslíka a produkujú nadbytok škodlivín. Obrovské zastavané plochy vedú k prehrievaniu klímy v mestách a spôsobujú, že teplý vzduch dvíha zo zeme častice nečistôt a víri ich do všetkých strán. Pozemných plôch na zriaďovanie zelene zastavanom území naďalej ubúda čím sa zhoršuje kvalita života obyvateľov.  V hustej zástavbe je ale možné pre vegetáciu využiť strechy a obvodové steny  bytových a občianskych stavieb. "Ozelenená" budova sa tak  stáva organickou súčasťou životného prostredia  a  svojimi vlastnosťami prispieva k ekologickej, estetickej, ekonomickej a trvalo udržateľnej výstavbe.

Zelená strecha nad umeleckou školou v Singapure

Výhody použitia zelených striech :

1. Tepelnoizolačné a tepelnoakumulačné vlastnosti. V zimnom období zamedzujú úniku tepla z vnútorného priestoru. V letnom období strechy s vegetáciou pôsobia ako ochrana vnútorného priestoru proti nadmernej tepelnej záťaží od slnečného žiarenia. V obidvoch prípadoch spôsobuje vegetácia spolu s hornými vrstvami vyrovnávanie teplotných výkyvov  v cykle deň-noc  vo vnútorných priestoroch čím sa prirodzeným a ekologickým spôsobom reguluje aj energetická spotreba celej budovy. Teploty na povrchu plochých striech tradičných konštrukcií môžu vystúpiť v letnom období až na +80oC, v zimnom období môžu poklesnúť až na hodnotu -20oC. Povrchová teplota strechy s vegetáciou vystúpi najviac na +30oC. Z toho vyplýva, že rozdiely medzi priebehom teploty vonkajšieho vzduchu a povrchovou teplotou vegetačnej strechy sú niekoľkokrát menšie ako pri tradičnej plochej streche.

2. Hydroakumulačné vlastnosti. Zelené strechy zadržujú časť vodných zrážok, ktoré by inak z územia odtiekli  bez úžitku do kanalizácie, vegetačné súvrstvie znižuje zaťaženie kanalizačnej sústavy o 8-10% .  Zadržané zrážky sa pozvoľne odparujú čo vedie k ochladzovaniu a zvlhčovaniu okolitého vzduchu . Vegetačná strecha s hrúbkou vegetačnej vrstvy 200 až 400 mm dokáže akumulovať 100 až 150 mm vody, čo v našich klimatických podmienkach zodpovedá až dvojmesačnej priemernej hodnote vodných zrážok

3. Akustická ochrana. Vegetácia účinne tlmí hluk z vonkajšieho prostredia (cestná a vzdušná doprava, klimatizačné jednotky, ...). Oproti iným skladbám sa hluková pohltivosť zvyšuje až o 3 dB. Táto vlastnosť závisí na použitých rastlinách. Čím je vegetácie hustejšia a vyššia, tým sa zlepšuje  zvuková pohltivosť strechy. Samozrejme zlepšuje aj  vzduchovú a kročajovú nepriezvučnosť strechy.

4. Protipožiarna ochrana. Vegetácia v strešnej konštrukcii obmedzuje vznik požiaru a zabraňuje jeho šíreniu, slúži tiež ako ochrana pred požiarom. Podľa smernice FLL pre zelené strechy má  extenzívna zeleň  dostatočnú odolnosť proti ohňu za predpokladu, že minimálna hrúbka substrátu je aspoň 3 cm a substrát obsahuje maximálne 20% hmotnosti organických látok. Pred okennými, dvernými otvormi a strešnými prestupmi je potrebné rátať  s pásom štrku alebo dlažby.

5. Ochrana pred poškodením hydroizolačného súvrstvia. Chráni strešnú konštrukciu a jej izolačné vrstvy pred účinkami najmä ultrafialových slnečných lúčov, pred výkyvmi teplôt (ktoré sú na nechránené streche značné) a mechanickým poškodením. Vplyvom UV žiarenia materiály na streche postupom času degradujú.  Vplyvom teplotnej rozťažnosti môže dochádzať k poškodeniu hydroizolačných vrstiev a ďalších konštrukcií na streche najmä pri spojoch, kritických detailoch a v miestach prestupov konštrukcií strešným plášťom. Krupobitia a víchrice môžu mať rovnako pre nechránenú hydroizolačnú krytinu zničujúce následky. Životnosť správne navrhnutej a zrealizovanej  hydroizolácie je na vegetačnej streche nepomerne vyššia ako na streche s nechránenou hydroizoláciou. Taktiež sa vegetačné strechy vyznačujú nižšími nákladmi na údržbu hydroizolácie a jej detailov.

6. Psychický význam. Príjemný vzhľad strechy pôsobí proti stresu, depresiám, zvyšuje výkonnosť a zlepšuje koncentráciu. Zelená farba - upokojuje, je veselá, prívetivá, symbolizuje návrat k prírode. Rastliny zároveň uvoľňujú  látky ako sú éterické oleje, glykozidy, alkaloidy, fenolické zlúčeniny a etylén ktoré sú príjemnejšie ako vôňa horúcich hydroizolačných pásov.

 

príklady zelených striech a fasád

Aplikovanie vegetačných striech na Slovensku zatiaľ nie je rozšírené aj napriek značným výhodám ktoré ponúkajú oproti klasickým strechám.  Bohužiaľ projektantom chýbajú osobné skúsenosti s navrhovaním takýchto konštrukcií a následnou realizáciou, stavebné firmy sa nemôžu pochváliť kvalitnými referenciami a bohatou praxou v tejto oblasti. Investori sa zas boja zvýšených počiatočných a prevádzkových nákladov na zrealizovanie a údržbu vegetačnej strechy.   Zvýšené vstupné investície sa ale rýchlo vrátia v podobe ušetrenej energie , dlhšej životnosti strechy a menej náročnej údržbe.  Určite si  preto nájdu do budúcna miesto aj na Slovenských strechách.

Termovízne zobrazenie teplôt na povrchu plochých striech, rozdiel medzi klasickou a vegetačnou strechou je takmer 80°F

 

komentár ku článku

Zdroj: Milan Olšavský www.stavebníctvo.sk

Literatúra :

  • Ondřej J.: Pěstebná souvrství a vegetační kryt střešních zahrad. Zborník z konferencie Střešní terasy a zahrady, Karlovy Vary 03/1990
  • Barbora Čermáková, Radka Mužíková; Ozeleněné střechy Grada publishing, a.s., 2009
  • Ing. Petr Bohuslávek, Ing Vladimír Horský; Kutnar - Vegetační střechy a střešní zahrady, Skladby a detaily – leden 2003konstrukční a materiálové řešení DEKTRADE a.s, 2003/01

 

 

hydroizolácie a zateplenia návrh a realizácia záhrad